Ahoj. Svoje meno vám nepoviem ale ak ma náhodou uvidíte na ulici môžte na mňa zaktričať
Zombie, Bodliak alebo Bodlina. Mám 15 rokov a žijem v malom meste neďaleko Nitry. Momentálne
som v 1.ročníku na SOŠ. A To je zatial asi všetko, aj tak sa mi už sem nič nezmestí. :)
.

Prosinec 2011

Bird in a cage..

8. prosince 2011 v 16:47 | Zombie~ |  Píšem...
Dlho som sa neozvala. Ja viem. Nemala som chuť na blog vôbec. Prepáčte. A teraz k veci. Áno, je to tak a hlavne v poslednej dobe. Cítim sa tak uväzneno. Ako spievajúci slávik zatvorený v klietke alebo motýľ ktorý sa nevie dostať z kukly. Nechápem prečo je to tak. Mám všetko čo som kedy mať chcela. Mám toho oveľa viac ako predtým. Ale niečo mi stále chýba. Akurát neviem prísť na to že čo. Neviem prečo sa mi pri písaní tohto článku vybavuje osoba na ktorú by som vôbec nemala myslieť. Nemôžem na ňu myslieť. Ale vďaka tej osobe mám teraz to trocha čo mám, vďaka tej osobe som zažila to všetko čo som v poslednej dobe zažila. Ale vďaka tej osobe sa teraz... nie to nieje kvoli nemu. Je to moja chyba. Nemala som s tým vôbec začínať. Mala som si to premyslieť, aspoň týždeň a až potom by som sa rozhodla. Lenže to som nespravila. A teraz sa vďaka SEBE cítim tak jak sa cítim. A tak skoro sa z toho asi nedostanem. Lebo to čo by som možno mala spraviť preto aby mi bolo lepšie proste nespravím. Nie, to skrátka nespravím. Tentoraz radšej počkám. Aspoň mesiac. A uvidím potom že ako mi bude. A JA sa rozhodnem čo spravím, aj keď tým možno všetko doserem.
Každopádne by som tej osobe ktorá je spomenutá v tomto článku možno iba preto že to mám v hlave strašne popletené chcela veľmi veľmi poďakovať. Už len za to že je. Za to že som sa s ním v Marci mohla zoznámiť. A za to že ma dostal aj keď o tom nevie až SEM, tam kde som. A veru že som spokojná že som sa tam dostala. Aj keď to niekedy tak nevyzerá.
ĎAKUJEM TI STRAŠNE, VEĽMI!