Ahoj. Svoje meno vám nepoviem ale ak ma náhodou uvidíte na ulici môžte na mňa zaktričať
Zombie, Bodliak alebo Bodlina. Mám 15 rokov a žijem v malom meste neďaleko Nitry. Momentálne
som v 1.ročníku na SOŠ. A To je zatial asi všetko, aj tak sa mi už sem nič nezmestí. :)
.

Listopad 2011

Slobodna Europa - Kapitalizmus

25. listopadu 2011 v 16:30 | Zombie~ |  Počúvam...
Proste Slobodka. :)


Po**baný vekový rozdiel

23. listopadu 2011 v 21:57 | Zombie~ |  Píšem...
Prepáčte za ten názov ale nič iné ma nenapadlo. Fakt. Čo k tomu povedať?
Vraví sa že v láske na veku nezáleží. No nie vždy je to tak. Možno by tých 10 rokov ani nebolo tak strašne vela kebyže ja mám aspoň 20 a on 30. Ale takto je to strašne na pi*u. Možno by bolo lepšie kebyže sa úplne prestávame stretávať. Časom by sme na to obidvaja zabudli. Ale ja ho takto nemôžem nechať. Už teraz je na tom dosť blbo nechcem aby mu kvôli mne bolo ešte horšie. Aj keď fakt že pri sebe stojíme a obaja vieme čo chcem ale nemôžme je dosť blbé...

21:55: A práve mi od neho prišla smska. Že počká. Kým nebudem mať aspoň 18. To je za chvílu. A dovtedy...dovtedy neviem čo.

Avatar...zase od Charlotte. :)

Včerajšie smiechy...

19. listopadu 2011 v 13:07 | Zombie~ |  Píšem...
Zdravím. :) Zase vás idem obťažovať s nejakým tým mojím výkecom. Ale tento bude aspoň veselý. :D Včera sme boli u sestry v garáži. A bolo nám neskutočne fajn. Bolo čo jesť, bolo čo piť, skvelá hudba popritom a super ľudia okolo mňa. :D Čo viac by som si mohla priať? A potom to začalo. Nebudem vám hovoriť vďaka čomu ale také smiechy som mala. Fakt, v živote som sa tolko nesmiala ako včera. :D V kuse aj polhodinový záchvat, som už dýchať nevedela. A kamoš čo trepal, ja doteraz nechápem jak ho mohli také veci napadať. On začal s nejakou témou a do toho potom úplne dačo od veci, až z toho vzišla úplne nezmyselná veta ktorej nikto nechápal. :D Aspoň sa bolo na čom smiať. :D Včera bol hádam najlepší piatok v mojom živote. :D


O včerajšok sa s vami proste musím podeliť...

17. listopadu 2011 v 15:36 | Zombie~ |  Píšem...
Ako povedala kamoška asi mám okolo seba najekú tú "onú". Ako že v poslednej dobe mám strašné šťastie na ľudí a udalosti. :D Takže od začiatku. Včera som bola v Nedede za kamošom. Išla som si s ním zaniesť tašku keďže on šiel rovno zo školy. Čo som sa dozvedela ako jeho mamka povedala "zas sa stretávaš zo satanistami?" :D Fajn! :D Dostal vypindané za neviem čo takže sme mali iba chvíľku. Šli sme teda na Váh, sadli si do lístia, rozložili oheň a popriňom žrali čokoládu a húlili papier. (moje skvelé nápady :D) Po hodinke sme šli preč ja som ho ukecala nech ide so mnou na zastávku pozreť busy. Tak prechádzame cez cestu a vtedy sa to stalo. Bola mimochodom ku*evská hmla. Ja som stála asi v strede v jednej polky cesty a on vedľa mňa, bližšie ku chodníku. Aj keď tam teda žiadny chodník nebol ale viete jak to myslím. No a akurát v tej chvíli mňa potiahol na druhú stranu nech nestojím v strede cesty. A hneď na to jeb auto do neho. Ja som nechápala iba som počula rachot, videla že leti spätné zrkadlo a potom už iba kamoš na zemi. Pozerám, v šoku, nechápem, henten potom vyšiel von z auta a pomohol mu vstať. Ako nič sa mu nestalo, je ok iba má narazené rebrá. Ale kebyže mňa pred tou polsekundou neodstrčí nabok tak by som ja skončila pod kolesami celá. A on kebyže stojí o meter ďalej tak by to dopadlo 100x horšie. A to ma štve. Že som sa vliekla cez tú cestu a nedávala pozor. Ale hlavne že je teda v pohode, mohlo to fakt dopadnúť aj horšie. Až mi je teraz smiešne z toho. Dobre, klud!
A teraz niečo pozitívne. Potom som ešte šla s kamoškou do Kauflandu a čajovne. Potrebovala som sa niekomu vyrozprávať. No a v Kauflande si hovorím jaký sakra pekný predavač za pokladňou tak k nemu idem kúpiť žuvačky. Začne blokovať a: "Ty si tá z Fontány." "Čo? Z Fontány?" "No z Fontány, čo sme ti podpalovali vlasy." "...A ty si kto? Bongo?" "No ja som Bongo" A blabla "čau, drž sa". :D Fakt som ho nespoznala. :D Iba podla vlasov potom, že Bongo. Ja ho poznám! Jak som sa potešila! :D


A náš ohník. ↓ :)

V piatok...

13. listopadu 2011 v 17:59 | Zombie~ |  Píšem...
... som bola vo Fontáne. Ale iba preto aby som sa im ospravedlnila. Myslela som že sa tam tak polroka neobjavím. Ale prekonala som sa a šla som tam s jedným týpkom. On potom odišiel a ja som vonku v tej kurevskej zime sedela a rozmýšlala a rozmýšlala čo im tak poviem. Po asi trištvrdtehodiny ma už to mrznutie prestalo baviť a konečne som sa odvážila postaviť a ísť dnu. Došla som k ich stolu a začala. Niečo v podobe že som robila pičoviny, že inak som normálna. Tak prepáčte. A oni sa usmievali. Nič nepovedali, nepozvali ma k nim ale ani ma neposlali do piče. Iba sa usmievali. A ON sa tiež usmieval. A ja som hneď potom padala preč. Mám to za sebou. Čo viac môžem spraviť? Snáď sa mi to urovná a prepáčia mi. A hlavne dúfam že on mi dá ešte tú jednu jedinú šancu. Nič viac nechcem...
A potom keď bude všetko fajn tak začnem pridávať aj iné články ako moje výkvety zo života. O to sa nebojte.

Zakríkla som to..

5. listopadu 2011 v 16:41 | Zombie~ |  Píšem...
A to som sa doteraz sťažovala že som všetko dosrala. Ak som doteraz veci dosrala tak neviem čo mám povedať teraz. Na svoju hlúposť už ani slovo nenájdem. Už keď som začala zapadať do ich partie... Všetci sa na mňa nasrali. Robila som vraj strašný bordel a pičoviny. A on mi iba napísal do smsky že koniec. Potom mi ráno volal či som ok a to je všetko. A potom som poobede ja jemu volala a ospravedlnila sa mu a tak. Hovoril že si to všetko musí premyslieť, nech mu dám čas. Och držte mi palce, nechcem ho stratiť. To on ma držal pokope... Bez neho a bez nich už nemám naozaj nikoho.

Teším sa!

1. listopadu 2011 v 17:27 | Zombie~ |  Píšem...
YAY! Ano, ano všetko ide k lepšiemu! :) Za tieto prázdniny som môj život tak obrátil na opak až to normálne neni. Ale fajn. :) Takže začnem. Hentomu týpkovi čo som kvoli nemu 2 týždne emárčila som povedala normálne že ho mám rada. A viac než kamaráta. Neodpísal nič pozitívne, že sme iba kamaráti a nech sa na neho vyjebem. Ale čo vám poviem mám ho teraz určite menej v hlave ako predtým, mám ho rada ale už si nerobím aspoň tie hnusné nádeje.postupom zo mňa ten pocit opadá. Na šťastie. A ano mám rada aj niekoho iného. A on má rád mňa. :) Zoznámili sme sa v krčme, že ma chcel jeden chuj zbiť a on ma ani nepoznal a aj tak sa ma zoastal. A potom už to šlo. :) A ďalej...dnes som bola so svojou nevlastnou sestrou! Naozajstnou nevlastnou sestrou, yay! :D Vedela som o nej ale iba že existuje, inak nič. A cez kamaráta ktorý je mimochodom strašný dobrák sme sa zoznámili. A je strašne v pohode vždy som chcela mať nejakého staršieho súrodenca ktorý by ma mal rád. :) A ďalej,,,tatko mi dovolil ísť bývať k nemu. Nie tak natrvalo ale raz tu raz tam. No z toho neviem či niečo bude, nemá pre mňa izbu ale vravel že sa porozprávame. Takže okrem toho začiatku samé pozitívne veci. Som rada. Konečne. :)

P.S: A ano, ešte v sobotu som bola u sesternici na haloweenskej párty, tak som si halloween užila do sýtosti. :D